nedeľa 14. októbra 2007

Facundo Arana

Svetovú slávu tento 35-ročný argentínsky herec v podstate nepotrebuje. Veď ten, kto ako sedemnásťročný zvíťazil nad smrťou, pokladá každú minútu za dar života. "Rok pred maturitou som mal hlavu plnú skvelých plánov. Chcel som byť hudobníkom, hercom, cestovať po svete, oženiť sa a založiť si rodinu. Vždy som túžil po viacero deťoch, ja sám mám tri sestry. A vtedy prišla šokujúca správa: zistili mi rakovinu, ktorá zasiahla lymfatické uzliny." Desať mesiacov ho liečili ožarovaním a chemoterapiou. Vypadali mu vlasy, ale nad smrteľnou chorobou vyhral vďaka svojej húževnatosti a mladosti. Ešte päť rokov chodil na kontroly, bral lieky, kým mu lekári konečne oznámili dobrú správu: je zdravý ako predtým. Odvtedy sa naučil tešiť aj z maličkostí. Je mu jedno, či svieti slnko, alebo prší, raduje sa zo všetkého. Žije intenzívne, nemárni čas leňošením. Snaží sa vyplniť život pozitívnymi vecami, lebo už vie, že všetko sa raz skončí. Pouličný hudobníkUž ako 15-ročný okúsil remeslo herectva. Jeho najlepšiemu priateľovi sa nechcelo chodiť samému do hereckého štúdia, tak ho odprevádzal. Po večeroch počúval piesne Janis Joplin a Pink Floyd. Jedného dňa ho oslovil pouličný hudobník. Facundo práve čakal na metro a mal so sebou svoj obľúbený saxofón. Neznámy sa ho opýtal, či nemá chuť trochu si s ním zahrať. Arana súhlasil a natoľko sa mu to zapáčilo, že takmer rok chodil deň čo deň do podchodu a hral. Za svoju kariéru môže ďakovať práve tejto náhode. V podchode si ho totiž všimol istý scenárista a ponúkol mu rolu v jednej telenovele. Pár rokov bol druhoradým hercom v rozličných "mydlových operách", keď mu vytúženú slávu priniesla rola Iva po boku Natalie Oreiro. Jeho život sa od základov zmenil - nemôže urobiť ani krok bez svojich osobných strážcov a každý deň má poštovú schránku na prasknutie plnú listov od svojich fanúšikov a najmä obdivovateliek. Sú také, čo túžia len po autograme, ale väčšina by chcela získať aspoň pramienok jeho vlasov. Najviac však túžia po stretnutí s ním. Facundo prečíta každý ponúknutý scenár, teraz si však môže vyberať: "Už nemusím prijať každú úlohu. Napriek tomu mám pred každým nakrúcaním stále veľkú trému. Keď si pomyslím, že ma na obrazovkách vidia milióny ľudí, vystúpi mi na čelo studený pot. Viacerí ma pokladajú za svoj vzor, preto musím vyhovieť ich nárokom." Snaží sa, aby verejnosť neprenikla do jeho života. Je taký ako ostatní rovesníci. Rozdiel je len v tom, že na ulici sa možno viacerí za ním obzrú. S rodinou chodieva na veľké pikniky vo voľnej prírode. Jeho otec fantasticky varí a Facundo si na týchto jedlách rád pochutnáva. Hovorí, že nikde na svete nevedia variť tak dobre ako práve v rodnej Argentíne.Miluje dobrodružstvoNeobjavuje sa na verejnosti každý deň s inou ženou, už dlhšie žije s priateľkou Gabrielou. Ovčiarskeho psa Pampu dostal od maďarskej rodiny, žijúcej v Buenos Aires, lebo ich dcére sa Facundo veľmi páčil: "Keď sa ráno prechádzam s Pampom, každý ho obdivuje. Je to pekný pes. Priznávam sa, že ho pustím aj do svojej postele." Arana býva v dome, postavenom v štýle horskej chaty, s obrovskou terasou v štvrti Palermo. Jeho pýchou je kozub v obývačke, ktorý si s pomocou jedného robotníka postavil sám. Odvtedy, čo sa pozná s Gabrielou, má len neškodné vášne, aj keď miluje vzrušenie. Nevyhýba sa dobrodružstvám, do jeho terénneho auta sa posadí len ten, kto má pevné nervy. Najväčšou vášňou herca je surfovanie na obrovských vlnách. Plánuje cestu do Austrálie, lebo tam sú najväčšie vlny, ktoré by rád "osedlal". Je surfistom telom aj dušou: "Pocit pri surfovaní je neopísateľný. Dokáže to pochopiť len človek, ktorý sám zbožňuje tento šport." Druhým koníčkom mu zostala hudba, ktorú pokladá za niečo maximálne úžasné. S muzikantmi - prvotriednymi profesionálmi, ktorí sú zároveň jeho priateľmi, má blues-rockovú skupinu La Carranza. V Buenos Aires už usporiadali nejeden koncert: "Jedna z najlepších vecí, čo ma postretli, je, že som členom tejto kapely."



























































































































































































































































































































































































































































































































































































































































































































































































































































































































































































































































































































































































































































































































































































Žiadne komentáre: